Cena vystúpenia závisí na dĺžke, technickej náročnosti vystúpenia, počte učinkujúcich a vzdialenosti ktorú budeme musieť prekonať. Presná cenová ponuka bude zaslaná na Váš email po obdržaní týchto detailov.
Závisí to od požiadavky organizátorov. Robíme aj niekoľkominútové vstupy na jednu skladbu, napr. doplnok plesu, ale aj dlhé, 30-60 minútové, vystúpenia ako hlavný bod programu.
Vieme sa prispôsobiť priestoru. Podľa toho koľko máme k dispozícii miesta, volíme jednotlivé prvky vystúpenia. V malých priestoroch cca 2x2m, sme schopný spraviť fakírske predstavenie, v stredných min. 3x2m, robievame choregrafie s poi, jednou palicou.
Dôležitá je najmä výška stropu v interiéroch. Ideálne je aspoň 3 metre.
Fire performance, alebo ohňová show je predstavenie v ktorom sa používa oheň ako jeden z výrazových prostriedkov. Výstižnejší je práve anglický pojem „fire performance“ teda ohnivé predstavenie, pretože nemusí mať stále podobu show ako takej. Môže ísť napr. aj o nežný tanec s ohňom, ohnivé divadlo, alebo dokonca aj o impresívne ohňové obrazy a efekty.
Historicky má vystupovanie s ohňom hlbokú tradíciu. Pri mnohých náboženských, alebo ľudových rituáloch celého sveta sa používal oheň. Z týchto rituálov najbližšie k ohňovej show má exhibícia „ailao“ alebo tzv. tanec s ohnivým nožom, ktorý je súčasťou tradičnej kultúry na ostrove Samoa. Ide o tanec spojený s dynamickou manipuláciou, točením a vyhadzovaním bojového kyja, ktorý sa zapáli. Takýmto spôsobom predvádzali somoský bojovníci svoju šikovnosť.
Koncom dvadsiateho storočia sa umenie ohňovej show výrazne rozmohlo. V deväťdesiatych rokoch sa ohnivé vstupy bežne objavovali na diskotékach a v rôznych kluboch. Postupne sa vystupujúci začali profesionalizovať a dnes môžeme vidieť ohnivé predstavenia aj na vysokej umeleckej úrovni. Klasicky ide o rôzne disciplíny manipulácie s predmetmi. Ako napríklad točenie ohnivých palíc alebo poi, tanec s vejármi, hoola-hoop alebo fakľami, ďalej žonglovanie horiacich lôpt alebo kužeľov. Ale určite sem môžeme zaradiť aj klasické fakírske disciplíny ako opaľovanie tela ohňom, chrlenie ohňa, alebo hltanie ohňa. Ďalším presahom k iným typom scénického umenia je napr. súboj ohnivými zbraňami. „Fire performance“ môže byť aj ako súčasť a doplnok väčšieho normálneho predstavenia bez ohňa, ako napr. vstup Dana Mietheke v predstavení s názvom Zaia od Cirqe du Soleil.
Ide o nebezpečnú umeleckú disciplínu, nakoľko umelci alebo performeri vystupujú s otvoreným ohňom. Preto by sa ohňovým show mali venovať trénovaní profesionáli so správnym vybavením, či už ide o samotné horiace predmetmi, alebo aj správne horľaviny, či kostýmy. Taktiež vystupujúci musí odhadnúť svoje možnosti a možnosti priestoru v ktorom sa nachádza a podľa toho prispôsobiť svoj výstup. Ak sú splnené tieto požiadavky, tak je možné robiť plnohodnotné a bezpečné ohňové show dokonca aj v interiéroch. Komornejšie predstavenia môžu divákovi priniesť dokonca väčší zážitok, pretože v blízkosti ohňa divák viac pocíti jeho silu a krásu, aj napätie a nebezpečie...
Šašo, alebo dvorný blázon, bol všestranne zameraný historický zabávač a bol známy už od staroveku po celom vtedy civilizovanom svete – Egypte, Indii, Japonsku... Dnešná predstava šaša sa však spája hlavne s postavou stredovekého, alebo ranne novovekého šaša, kedy táto figúrka získava isté špecifické spoločenské postavenie.
Šašo bavil vrchnosť na kráľovských a šľachtických dvoroch, ale rovnako aj obyčajných ľudí na jarmokoch a mestských slávnostiach. Chodil odetý do farebných šiat doplnených o vyzývavé čiapky alebo kapucne s oslími ušami, cingal rolničkami. Zabával rôznymi druhmi špeciálnych schopností ako napr. spev, hra na hudobný nástroj, rozprávanie príbehov, ale aj akrobacia, žonglovanie, mágia, či dokonca vlastná hlúposť alebo telesný defekt. Všetko to bolo zaobalené do komického štýlu. Často tiež parodoval známych súčasníkov, jednotlivé spoločenské vrstvy, alebo všeobecne známe udalosti.
Úloha šaša sa podľa zamerania menila a poznáme viacero rôznych typov. Dali by sa rozdeliť na dve základné skupiny: tzv. „hlupák“ a „profesionálny“ šašo. Hlupáci slúžili u svojich pánov kvôli svojim defektom, či už mentálnym alebo telesným čo ich robilo zábavnými. Úplným opakom je profesionálny šašo, ktorý býva zamestnaný pre svoj dôvtip a schopnosti ktoré má. Výstredné správanie oboch typov bolo však viac tolerované ako pri iných služobníkoch, šašo tak mal svoje špecifické spoločenské postavenie. Niekedy je ťažké rozlíšiť kde je hranica medi „hlupákom“ a „profesionálom“. Shakespear popisuje šaša ako „dostatočne chytrého na to, aby hral hlupáka.“ Profesionálny šašo sa často vyznal v politických otázkach a mohol kritizovať dokonca aj svojho pána. Samozrejme každý musel poznať hranice, ak ich prekročil mohlo sa stať, že pán ho dá napr. zbičovať, ako sa to stalo aj v známej Shakespearovej hre Kráľ Lear. Niekedy dokonca zdeľoval panovníkovi zlé noviny ako to poznáme z príbehu francúzskeho kráľa Filipa VI. keď mu jeho šašo oznámil zdrvujúcu porážku v námornej bitke takým spôsobom, že Angličania nemali toľko guráže aby poskákali do vody, nie ako statočný Francúzi. Známym príkladom váženého dvorného šaša je napr. Stanczyk, ktorý slúžil na poľských kráľovských dvoroch Alexandra Jagelonského, Žigmunda Starého a Žigmunda II Augusta.